cincinnatus-c

Premýšľam o svojich známych a v mysli sa mi vyjavujú dvadsaťpäťroční starci a päťdesiatroční mladí ľudia. Myslím na svojich rovesníkov, polovička z nich ešte stále patrí k veselej mládeži a druhá polovička k vážnym,  dospelým ľuďom. Vždy ma to zarazí, keď sa po dlhom čase stretnem s bývalým spolužiakom a zrazu od neho nepočujem žiadnu historku z prežúrovanej noci, ale správu o napredujúcej kariére a o starostiach s chystanou svadbou. Štípem sa do ruky, keď mi kamarát hovorí, že on už do stanu nepôjde, pretože už nemá na to vek. Že hudobné festivaly a tanečné párty už nie sú pre neho. Že na dovolenke musí mať všetko zabezpečené, pretože pohodlie je prvoradé. Zrazu si uvedomujem, že automaticky mením spôsob reči a nastavujem sa na program „moji starší kolegovia“. Prestanem s hlúpym vtipkovaním a začnem sa tváriť trochu serióznejšie. Skončíme rozhovor a mne sa opäť zdá, že mi mladosť pomaly preteká pomedzi prsty.

 Spomínam si na hlúpu príhodu ktorá sa mi stala nedávno. Sedel som na letnej terase s jedným osemnásťročným dievčaťom, ktoré mi odrazu hovorí: „Jedna moja spolužiačka má nového priateľa. Je to ale také čudné, je dosť starý, má dvadsaťšesť.“ Obleje ma studený pot a neviem čo jej mám na to povedať. Mám jej začať vysvetľovať, že dvadsaťšesťroční ľudia nie sú starí? Sedím ticho a nebadane jej prikyvujem. Kedysi mi vadilo, že mi všetci hádajú omnoho menej rokov ako mám v skutočnosti. Zdá sa, že prichádza čas kedy to začnem využívať.

 Večer sa skončí a ja sa opäť cítim ako vo vlaku, ktorý odchádza niekam, kam vôbec nechcem ísť. Potom si ale spomeniem na iných známych a snažím sa vzoprieť tomu nepríjemnému pocitu. Vybavujú sa mi tie desiatky „starých“ ľudí, ktorých som videl tancovať na Pohode, spomeniem si na osemdesiatročnú starenku z Nemecka, ktorú som videl na Slovensku, kde sa zastavila na svojej ceste po Európe, na svojho známeho – maliara, ktorý má už takmer štyridsať a chová sa na osemnásť, na svojho uja, ktorý ignoruje akúkoľvek vážnu tému a robí si zo všetkého žarty. Postupne si spomeniem na množstvo ďalších ľudí, ktorým neprekáža vek a nezaujíma ich plynúci čas a uľaví sa mi. Nie je to také zlé.

 Mám pred sebou kalendár na ktorom je napísané: „Mladosť nie je obdobie života, ale stav duše.“ Povedal to Goethe. Je to trochu klišé, ale klišé mi niekedy nevadia. Vtedy keď  sú pravdivé.