Prvé dejstvo: Deň prvý. Do budovy úradu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vstupuje Ja. Budovou sa vinie dlhý rad čakajúcich. Stránky zvierajú v rukách rôzne papiere a nervózne prešľapujú z nohy na nohu. Ja sa poslušne zaradí na koniec radu a čaká...Po niekoľkých hodinách sa dostáva na radu:
ÚRADNÍČKA: (nadvihne hlavu a znechutene vyšplechne) Ďalší!
JA: (úctivo) Dobrý deň.
ÚRADNÍČKA: (mlčí)
JA: Prišiel som kvôli výzve na zaplatenie nedoplatku ktorú som od vás dostal. Nerozumiem celkom tomu, aký nedoplatok mám uhradiť.
ÚRADNÍČKA: Občiansky
JA: (podáva občiansky preukaz úradníčke) Nech sa páči.
ÚRADNÍČKA: (pozrie sa na občiansky preukaz a začne mohutne udierať do klávesnice) Hmhmhm. Nemáte zaplatené odvody.
JA: (prekvapene) Prosím? Môj zamestnávateľ za mňa neplatí odvody?
ÚRADNÍČKA: Aký zamestnávateľ? Však ste nezamestnaný.
JA: (stále prekvapene) Ale ja nie som nezamestnaný.
ÚRADNÍČKA: Ale my vás evidujeme ako nezamestnaného.
JA: (stále prekvapene) Ale môj zamestnávateľ vám určite nahlásil, že ma prijal do zamestnania a tiež dosť pochybujem, že za mňa neplatí odvody.
ÚRADNÍČKA: (opäť začne udierať do klávesnice, po chvíli sa ozve) Áno, nahlásil vás. Aj odvody platí.
JA: (stále prekvapene) Takže?
ÚRADNÍČKA: Ale my vás tu máme evidovaného ako nezamestnaného.
JA: (mierne podráždene) Ale ako ma môžete evidovať ako nezamestnaného, keď ma môj zamestnávateľ nahlásil a každý mesiac za mňa platí odvody?
ÚRADNÍČKA: Vy ste nám to neboli nahlásiť osobne.
JA: (trochu podráždenejšie) Takže vám nestačí potvrdenie od zamestnávateľa a fakt, že za mňa platí, ale potrebujete to odo mňa osobne???
ÚRADNÍČKA: Také sú pravidlá.
JA: (podráždene) Dobre, tak ja vám tu teda oznamujem, že som zamestnaný.
ÚRADNÍČKA: Papier.
JA: Prosím?
ÚRADNÍČKA: Potrebujem potvrdenie od zamestnávateľa.
JA: ?????? Však zamestnávateľ vám už všetko nahlásil.
ÚRADNÍČKA: Bohužiaľ. Prineste potvrdenie od vášho zamestnávateľa.
JA: (rezignovane) No dobre, nerozumiem ale tomu, prečo máte v evidencii, že neplatím odvody, keď ich za mňa platí zamestnávateľ?
ÚRADNÍČKA: Pretože ste sa neboli nahlásiť osobne a teda vás vedieme ako nezamestnaného.
JA: Ale to, že za mňa platí zamestnávateľ odvody, to máte evidované?
ÚRADNÍČKA: Máme
JA: A zároveň máte evidované, že nemám zaplatené odvody.
ÚRADNÍČKA: Áno.
JA: Aha. A vám sa to nezdá ani trochu zvláštne?
ÚRADNÍČKA: (po chvíli mlčania) No dobre, zaevidujem vás aj bez toho potvrdenia.
JA: (snaží sa upokojiť a tak počíta do desať, potom sa ozve priškrtením hlasom) Ďakujem.
Druhé dejstvo. Deň druhý (o niekoľko mesiacov neskôr). Do budovy úradu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vstupuje Ja. Budovou sa vinie dlhý rad čakajúcich. Stránky zvierajú v rukách rôzne papiere a nervózne prešľapujú z nohy na nohu. Ja sa poslušne zaradí na koniec radu a čaká...Po niekoľkých hodinách sa dostáva na radu:
ÚRADNÍČKA: (nadvihne hlavu a znechutene vyšplechne) Ďalší!
JA: (úctivo) Dobrý deň.
ÚRADNÍČKA: (mlčí)
JA: Prišiel som si pre európsky preukaz poistenca
ÚRADNÍČKA: Občiansky.
JA: (podáva občiansky preukaz úradníčke) Prosím.
ÚRADNÍČKA: (pozrie sa na občiansky preukaz a začne mohutne udierať do klávesnice, potom sa postaví a začne hľadať v kôpke preukazov) Hmhmhm. Nemáte ho tu. Je v pobočke v Ružovej doline
JA: (prekvapene) Prosím? Ale ja som si ho dal poslať na túto pobočku.
ÚRADNÍČKA: Nie, museli ste si ho poslať do Ružovej doliny.
JA: (mierne podráždene) Určite nie, naschvál som si vybral túto pobočku, pretože je v centre mesta, vyplnil som aj názov tejto ulice do príslušného formulára. Okrem toho ja ani neviem kde je Ružová dolina a v živote som také slovné spojenie nevyslovil ani nenapísal.
ÚRADNÍČKA: Bohužiaľ. Musíte ísť do Ružovej doliny
JA: (mlčí a smutne pozerá na úradníčku, snaží sa počítať do desať)
ÚRADNÍČKA: Ďalší!!!
Epilóg: Ja kráča po ulici. V ľavej ruke zviera zbrojný pas a v pravej zbraň. Schyľuje sa k ďalšej divadelnej hre.
Komentáre
:)))
ano,
PS: cakam na tu dalsiu divadelnu hru... s tym zbrojnym pasom a zbranou si ma navnadil :))))
Geniálne vystihujúce
Pekne
Charlottaa
netopier
BV
cincinnatus
Tá teta za prepážkou totiž nie je zodpovedná ani za dlhý rad čakajúcich, ani za rozpory v evidencii, ani za nesprávne doručený euro-preukaz, ani za nezmyselné pravidlá hry, ktoré musí v mene VZP denne vnucovať klientom.
Jej podiel na tragikomickom predstavení spočíva len v jej znechutenom jednaní s Ja, ktoré sa dá pochopiť, ak uvážime, že osem hodín denne musí zvádzať nemilosrdný súboj na bojonety s (oprávnene) podráždenými a agresívnymi klientmi.
Skutoční „vinníci“ toho zúfalého absurdistanu nesedia v prvej línii, za prepážkou, ale v pohodlí a bezpečí generálneho štábu VZP na tých najlepšie platených miestach.
Racan