Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rodina. Otec, uvedomelý pravičiar, mama, uvedomelá ľavičiarka a ich dve dospievajúce deti – chlapec a dievča. Rodina bola chudobná, keďže kraj v ktorom žili bol chudobný tiež. S rodinným rozpočtom hospodáril otec. Každý mesiac musel rozhodovať o tom, ako sa použijú peniaze z dvoch chudobných výplat. Otec rozhodoval takto: zaplatil všetko nevyhnutné (nájom, vodu, elektriku, plyn, potreby do domácnosti, mesačníky na mhd atď.) a zo zvyšku vyčlenil peniaze na nevyhnutné potraviny, pár stovák na dokúpenie oblečenia a každému malé vreckové. Dve tisícky vyčlenil každý mesiac ako rezervu pre výnimočné prípady a ak sa tieto peniaze ušetrili, tak ich vložil do banky na sporenie pre deti. Keďže vreckové pre deti bolo minimálne, dcéra sa rozhodla, že si cez víkendy začne privyrábať. Našla si prácu na víkend v miestnej čajovni a každý mesiac si tak prilepšila o celkom slušnú sumu. Rodina si teda žila chudobne, avšak na všetko potrebné a ešte niečo málo naviac peniaze vždy boli. Navyše obaja rodičia mali prácu, v ktorej im každý rok mierne zvýšili plat a tak sa mohli aj výdavky rodiny každoročne zvyšovať.
Jedného dňa sa však žena rozhodla, že ich životné podmienky sú zlé a začala z toho viniť svojho muža. Keďže ten ju ku rodinnej kase pustiť odmietol, začala rozprávať deťom, že v skutočnosti by sa mohli mať omnoho lepšie, avšak všetkému je na vine bezcitný otec. Sľúbila im, že ak bude o peniazoch rozhodovať ona, budú mať vyššie vreckové, dá im peniaze na drahšie oblečenie a každé leto pôjdu na dovolenku k moru. Deti tomu uverili a po čase si presadili, že o rodinnú kasu sa začne starať matka. A tak aj bolo. Matka sa chopila kasy, avšak veľmi rýchlo zistila, že rodina peniaze na sľubované veci jednoducho nemá. Rozhodla sa preto, že zájde do banky a nejaké peniaze si požičia. Čo bude v budúcnosti, to predsa nie je až také dôležité. A tak začala hospodáriť. Každý mesiac dostali deti vyššie vreckové, peniaze na nové oblečenie a cez víkend na diskotéku. Chladnička bola odrazu plnšia a vyšlo im dokonca aj na letnú dovolenku. Deti boli zo svojej matky nadšené a otec sa v ich očiach premenil na neschopného a nesociálneho babráka. Navyše bol taký drzí, že si dovolil obviniť matku z rozhadzovania peňazí a zadlžovania sa. Všetci okrem otca však boli spokojní a tešili sa z vyššej životnej úrovne a vyšších sociálnych istôt. Jedného dňa však požičané peniaze došli. Matka sa trochu preľakla, avšak hneď zašla do banky a požičala si ešte väčší obnos peňazí. Ďalší problém vznikol zo synom. Ten sa cítil ukrivdený, keďže jeho sestra si vďaka peniazom z čajovne mohla dovoliť omnoho viac ako on. Obvinil matku, že jej hospodárenie podporuje zväčšovanie sociálnych rozdielov a že jeho sestra by mala časť peňazí dávať do rodinného rozpočtu, vďaka čomu by on mohol dostávať vyššie vreckové. Matka sa zľakla synovej kritiky a tak mu vyhovela. Z každej výplaty vzala dcére 30 % a dala ich rovno synovi. Ten síce ešte trochu frflal, že 50 % by bolo spravodlivejších avšak v zásade bol spokojný. Dcéru to však po nejakom čase prestalo baviť financovať svojho brata, čo vyústilo až do toho, že dala výpoveď. Navyše rodine začali chodiť z banky rôzne výzvy na splatenie dlhov a tak sa deti zľakli a presadili, aby sa ku kase dostal späť ich otec. A tak sa aj stalo. Otec zistil, že rodinné financie sú pred úplným krachom a tak začal s radikálnou fázou šetrenia a splácania dlhov. Deťom znížil vreckové, obmedzil nákup potravín a zrušil letnú dovolenku. Pomaly začal splácať dlhy. Zrušil pravidlo 30% z dcérinej mzdy, čo ju povzbudilo a znova sa v čajovni zamestnala. Nová situácia však viedla k novej nespokojnosti. Nespokojný bol predovšetkým syn s matkou a čiastočne frflala aj dcéra. Prijaté opatrenia sa im zdali tvrdé, bezcitné a nesociálne. Matka ich nazvala ultraliberálnym experimentom. Otec však bol nekompromisný a presadzoval si svoje. Po čase sa mu dokonca podarilo splatiť väčšinu dlhov a tešil sa, že o nejaký čas bude môcť dať aj jednotlivým členom rodiny viac peňazí. Bohužiaľ k tomu už nedošlo, pretože matke sa opäť podarilo presvedčiť deti o otcovej neschopnosti a opäť sa ku kase dostala ona. Keďže rodinné financie dostala v dobrom stave, okamžite začala zvyšovať rodinné výdavky. Tento krát si to rodina mohla dovoliť, keďže sa jej začalo dariť. A aby sa mali deti ešte lepšie, začala si opäť požičiavať peniaze z banky. Rodine sa darilo tak ako nikdy predtým a deti boli nadšené. Boli pyšné na svoju mamu, ktorá sa o nich tak výborne stará a nemá také otravné a necitlivé nápady ako ich otec. A tak si rodina opäť nažívala nad svoje pomery a dlhy spoločne s matkinou popularitou utešene rástli do nebeských výšok.
Tak a to je všetko milé deti. Teraz si už môžete ľahnúť do svojich postieľok a spať pokojným spánkom. Nemáte sa čoho báť, vaša mamička sa o všetko postará.
Komentáre
ved to, postara....
boze, pekne to tu vyzera......
dobry pribeh : )
a navyse som podla tohto "uvedomely praviciar" : (((
No vidis,
pekný príbeh
genius,..
nadherne a smutne zaroven
nie je to celkom pravdiva rozpravka...
Pekne napísané,
Netreba tiež zabúdať, že zadĺženosť stúpla aj počas bývalej vlády, napriek masovému výpredaju národného majetku.
Jednu vec si v príbehu však celkom nevystihol: koncept ľavice je trochu iný. Ľavica má nielen vyššie výdaje, no aj vyššie príjmy (predovšetkým z daní občanov). Viac sa vyberie, viac sa rozdelí - o tom je ľavica. Pravica je zas o tom, že sú menšie dane, menšie prerozdeľovanie a viac peňazí ostane ľuďom, aby sa sami rozhodli, čo s nimi.
PS. Tu mi asi dlžíš odpoveď: http://sivak.blog.pravda.sk/detail-novy-britsky-premier-je-len-kozmetickou-zmenou-.html
Striborg
Mňa sa nepýtaj, ja nie som ľavičiar :-)
Ale: z toho, čo som načrtol vyššie, vyplýva, že sa musia dávať peniaze tým, čo sú doma a nič nerobia, alebo že v tom je podstata ľavice? Nemyslím.
Samozrejme, ak by nikto nepracoval, netvorili by sa hodnoty a nebolo by z čoho brať. Avšak takáto situácia je nereálna - dopadlo by to v skutočnosti najskôr tak, že zopár zodpovedných ľudí by neprestalo chodiť do práce a živilo by tých ostatných. Podobne ako my teraz živíme veľkú časť cigánov.
Striborg
Striborg,
bojim sa, ze ja by som bola ta zodpovedna, ktora by pracovala :(
ako moja kamoska hovori: z mojich dani, jedna ciganska rodina zije....
odpovede: cincinnatus-c, hviera
Hej, inak celkovo je ten článok dobrý.
K daniam: je to jasné, čím viac daní, tým viac prachov ide štátu z peňazí ľudí a štát ich vracia ľuďom. Každopádne miera prerozdeľovania, aké v súčasnosti praktizuje napr. EÚ je podľa mňa neprimeraná.
Avšak systém vysokých daní a následného prerozdeľovania majú napr. v štátoch ako Nórsko, Švédsko, Dánsko, Island, atď. To sú krajiny s nielen najvyššou spokojnosťou obyvateľstva, ale aj najlepšou životnou úrovňou na svete. Problémy tam však za posledné roky robia imigranti (vo Švédsku napr. robia asi 1/4 všetkej násilnej kriminality), ktorí sa vôbec nedokážu včleniť do spoločnosti a sú najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva, zatiaľ čo čísla domáceho obyvateľstva idú dole.
hviera,
To, že by si patrila k tej pracujúcej polovičke je niečo, načo môžeš byť skôr hrdá ako smutná. Aj ja by som tam asi patril. Ak smerovanie pracovať, tvoriť, realizovať a zdokonaľovať sa nepochádza z vonkajšej nutnosti, ale z tvojej vnútornej podstaty, tak je to len znakom vysokej kultivovanosti človeka.
Striborg
striborg
ja pracujem, lebo chcem (no zarovan aj musim), ale doma by som nevydrzala....
a suhlasim s posl. komentarom cincinnatus-c
cincinnatus-c
Milé