cincinnatus-c

   Bolo nás v kine asi štyridsať. Ani si nepamätám kedy naposledy som bol najmladším človekom v kinosále. Okolo mňa sedelo asi dvadsať decentných žien okolo šesťdesiatky. Všetky vyzerali ako kráľovná Alžbeta.

Kráľovná je nepochybne výborný film. Zachytáva jeden z najhorších a najťažších týždňov kráľovnej počas celého jej vládnutia. Ten týždeň sa začína haváriou princeznej Diany v jednom z parížskych tunelov a pokračuje šialenstvom, ktoré jej smrť vyvolala. Počas celého tohto obdobia a zároveň aj počas celého filmu stojí po jej boku mladý britský premiér. Tony Blair. V hlavných úlohách sa predstavujú dvaja skvelý herci. Michael Sheen ako Blair a Helen Mirren ako kráľovná Alžbeta. Treba povedať, že obaja sú vo filme takmer lepší a pravejší ako originály (videl som Helen Mirren ako kráča popri filmových fanúšikoch a tí sa jej ukláňali tak ako britský ľud kráľovnej, absolútne zdeptaní jej výkonom). Film však nie je len umeleckým dielom, je zároveň aj skvelou sociologickou sondou do podstaty dnešného západu.

Novinári prenasledujúci auto princeznej Diany stelesňujú plytkosť a „celebritnosť“ západu, ktorý sa chystá uzabávať sa k smrti. Diana je prvým padlým vojakom.

Diana je paradoxne okrem obete aj jedným z čelných predstaviteľov novej elity – elity pre masy. Predstavuje ideálny tip modernej celebrity, ktorú spoznáme podľa toho, že jej vplyv je nepriamo úmerný jej zásluhám a ktorá používa efektné symboly  vytvárajúce mýtus o nej samotnej a tiež o svete ako takom.

Ostatné celebrity, ktoré sa mihnú filmom (Tom Cruise, Steven Spielberg, Elton John) predstavujú to isté čo Diana – novú elitu, ktorá rečou symbolov konštruuje neexistujúcu realitu. Tá ilúzia však žije svojim životom, až sa premení na skutočnosť. Verejnosť a davy plačúcich ľudí pred Buckinghamským palácom stelesňujú konzumentov nového sveta, sveta, ktorý nová elita pomáha vytvárať. Je to svet čudných postáv, ktoré z nejakých nepochopiteľných dôvodov formujú svet a verejnú mienku. Svet, v ktorom verejnosť nie je verejnosťou, ale roztrúseným davom sediacim vo svojich obývačkách a oslepeným žiarom mediálnej skutočnosti a televíznej obrazovky.

Tony Blair stelesňuje pragmatika, ktorý tomuto svetu a predovšetkým médiám výborne rozumie. Počas celého filmu sleduje a analyzuje masovú hystériu okolo smrti Diany a zároveň sa snaží svojimi radami a návrhmi pomôcť kráľovnej, ktorá celú tú hystériu nedokáže pochopiť a svojou neochotou meniť tradície si stavia proti sebe verejnosť. Blair je šikovný mediálny manipulátor, ktorý dokáže pracovať s verejnou mienkou a stáva sa tak de facto kľúčovou postavou deja.

Nuž a kráľovná, jej manžel a jej matka stelesňujú starý svet, ktorý pomaly ustupuje do úzadia, svet v ktorom vládnu nemenné pravidlá, tradície, hodnoty a nekompromisné postoje. Keď sa ľud dožaduje toho, aby bola na Buckinghamskom paláci stiahnutá vlajka na pol žrde, kráľovná odmietne, pretože niečo také nie je obvyklé a nerobí sa to ani pri smrti samotnej kráľovnej. Blair však vie, že takýto symbol by okamžite zlepšil verejnú mienku o kráľovskej rodine, ktorú pomaly začína britský ľud nenávidieť až viniť za smrť Diany a preto radí kráľovnej aby zmenila svoje stanovisko. Kráľovná sa tak ocitá medzi dvoma svetmi. Medzi svetom, v ktorom platia jasné a nemenné pravidlá a medzi svetom, v ktorom sa pravidlá menia podľa toho ako je to v danej chvíli výhodné (najčastejšie podľa toho čo hovoria médiá). Počas celého filmu ide vlastne o boj medzi starým, nemoderným a skostnateným, avšak zásadovým svetom a svetom novým, mediálnym, postmoderným.

Pre kráľovnú ten príbeh nakoniec neskončí katastrofou. S pomocou Blaira sa jej podarí dosiahnuť kompromis - utíšiť verejný hnev a zároveň sa nestať ďalšou modernou a ikonickou celebritou. V poslednom rozhovore s Blairom kráľovná hovorí: “Nikdy nepochopím, čo sa vlastne stalo počas tohto leta.“ Starý svet pomaly odchádza do zabudnutia.