cincinnatus-c

Niektorí ľudia hovoria, že športové zápasy medzi krajinami sú modernou a civilizovanou verziou vojen. Možno to nie je celkom tak, avšak v každom prípade najpopulárnejšie športy vzbudzujú toľko emócií, že by to možno stačilo aj na vojnu. Napriek tomu, že na Slovensku je za šport číslo 1 považovaný futbal, emócie sú niekde inde. Uvoľňujú sa každý rok na jar počas majstrovstiev sveta v hokeji. Aj sa im rok čo rok s radosťou oddávam. Viem, ženy a ľudia čo sa o hokej nezaujímajú len nechápavo krútia hlavou a ani sa im nečudujem. Naozaj, je to len hra, o nič nejde. Pokúšam sa o analýzu samého seba - celkom jasne si uvedomujem, že je úplne jedno kto vyhrá zlaté medaily avšak napriek tomu ma to neuveriteľne zaujíma a rozrušuje.
Schválne, všetci fanúšikovia, otázka na vás - kedy ste počas svojho života pociťovali najväčšiu radosť? Áno aj mne hneď napadlo víťazstvo na MS v hokeji vo Švédsku ako jeden z naj zážitkov.
Prečo ma to teda tak zaujíma? Neviem. Možno to vychádza z tej našej národnej zakomplexovanost a pocitu menejcennosti. Veď ako inak môžeme byť najlepší na svete? Ako inak prinútime Rusov, Švédov, Američanov, Čechov, Nemcov, Kanaďanov aby nám v tichosti závideli? Áno, priznávam, najbližšie dva týždne sa budem správať trochu iracionálne. V čase našich zápasov ma nebude zaujímať žiadne kino, žiadna kniha, koncerty, sex, divadlo, politika, kamaráti (pokiaľ odmietnu so mnou pozerať hokej), živelné pohromy. Budem prilepený na obrazovke, na ktorej budú ukazovať niekoľko chlapíkov s nožmi na topánkach, ktorí sa budú šmýkať po ľade a mlátiť sa kvôli malému stvrdnutému kúsku kaučuku.