cincinnatus-c

Konečne sa mi podarilo dostať sa na Shakespearovské letné slávnosti, konkrétne na predstavenie Othello. Divadlo ako také hodnotiť nechcem, na to sú povolanejší. Ja chodím aj tak do divadla pre niečo iné ako hodnotenie prístupu režiséra ku klasike a podobne. Chodím tam pre potešenie a pre príbehy. A príbeh o Jagovi je skvelý. Hovorím príbeh o Jagovi, pretože to bolo divadlo o ňom, vlastne ten príbeh bolo jeho vlastné divadlo, ktoré umne režíroval. Othello, Desdemona, Cassio, to sú všetko len pešiaci ktorých Jago posúva po šachovnici. O čo vlastne ide. Othello, kapitán v službách Benátok, sa ožení za Desdemonu, dcéru významného senátora. Za svojho námestníka vymenuje Cassia. Othellovým pobočníkom je Jago, ktorý rozohráva svoju vlastnú hru. Poštve proti sebe Cassia a šľachtica Roderiga a zároveň začne našepkávať Othellovi svoje podozrenia o nevere Desdemony s Cassiom. Šikovne ťahá za jednotlivé nitky príbehu, všetky smerujúce k jeho vlastným záujmom. Slúži Othellovi preto, aby Othello poslúžil jemu. Príbeh sa končí ako to už v Shakespearových tragédiách býva záverečnou masakrou, v ktorej však paradoxne samotný Jago neumiera.

 Po skončení divadla som premýšľal o tom, čo mi tento príbeh hovorí o dnešnom svete. Najprv mi ako prví napadli všetci tí Jagovia, ktorí hrajú svoje politické a ekonomické hry, pri ktorých sa navonok prezentujú ako veľkí ľudomili a v ústraní sa ticho chichocú a využívajú/zneužívajú všetkých naokolo pre svoje záujmy. Potom som si však uvedomil, že Jagom som tak trochu aj ja a vlastne každý človek ho má viac či menej vo svojom vnútri. Väčšina z nás má svoje vlastné záujmy, na ktoré vedome alebo podvedome myslíme pri našom každodennom konaní. Občas niečo zatajíme, nevyslovíme alebo naopak niečo nenápadne utrúsime aj keď by sme mohli byť ticho. Radíme všetkým naokolo a tak trochu myslíme pri tom aj na seba. Jago sa v nás ticho uškŕňa. Tak aby ho nebolo príliš počuť, tak aby sme nezistili, že opäť rozohráva svoje hry.