cincinnatus-c

Homer Simpson sa v jednom zo svojich svojských dobrodružstiev rozhodoval medzi dvoma káblami – červeným a modrým. V jednom bol elektrický prúd a v druhom nie. Najprv sa rozhodol pre červený, čo bola zlá voľba a elektrina ním poriadne zatriasla. Chvíľu teda porozmýšľal... a opäť sa rozhodol pre červený. Účinok bol rovnaký. Toto sa zopakovalo päť krát.

 Pozeral som včera futbal a spomenul som si na túto Homerovu skúsenosť. Naši futbalisti totiž včera večer predviedli Homerovu logiku. Pred zápasom im dal tréner pokyn – ustrážiť jediného nebezpečného Walesana – útočníka Bellamyho. Nepodarilo sa. Wales zaútočil asi sedem krát, vždy cez Bellamyho, ktorého nechali obrancovia nech si robí čo chce. Wales dal z týchto siedmich útokov päť gólov. Všetky majú tú istú príčinu, slovenskí obrancovia nedávali pozor na Bellamyho. Prehrali sme 5:2. Neskutočne primitívnym spôsobom. A aby hanby nebolo dosť, pripájam zoznam ďalších trápností (započítavam aj zápas s Írskom):

Hanba číslo 2: na zápasy neprišli takmer žiadny diváci. V Bratislave boli doma Íri a v Trnave Walesania

Hanba číslo 3: prvý zápas sa hral na rozpadnutom bratislavskom štadióne na „dedinskom trávniku“ (ak u nás tri dni prší, tak sa nedá hrať futbal) a druhý na trnavskom, kde museli funkcionári z Walesu upozorňovať na to, že na svetelnej tabuli sa im nezapočítavajú góly

Hanba číslo 4: na tlačovkách robia tlmočníkov ľudia, ktorí nevedia poriadne po anglicky (hrali sme s Írskom a Walesom)

Hanba číslo 5: Na Slovensku nejestvuje komentátor, ktorý by dokázal zaujímavo komentovať zápas (jediný kto dosahuje aspoň priemer je Marcel Merčiak)

Hanba číslo 6: v blízkej budúcnosti sa zrejme nič nezmení, ešteže v rozhovoroch zaznelo na Slovensku obligátne (355 ty krát) „musíme sa z toho poučiť“.

Veru, dve generácie futbalistov sa v našej reprezentácií po všetkých tých prehrách snažili poučiť sa z neúspechov. Teraz robia trénerov a funkcionárov. Tretia generácia by mohla prejsť od učenia sa konečne k nejakým výsledkom.