cincinnatus-c

Predstavujem si samého seba o päťdesiat rokov. Budem mať biele vlasy a bradu a mladým ľuďom bude pripadať čas môjho detstva nepredstaviteľne vzdialený. Budem ako dnešní pamätníci, ktorých sa pýtame na fašizmus a vojnu a zdá sa nám neuveriteľné, že niečo také vzdialené a absurdne tragické zažili naši súčasníci. Predstavujem si úžas mojich vnúčat, pre ktoré budú pojmy Československo a komunizmus len súčasťou nejakej dávnej histórie. O čom im však budem vedieť rozprávať?
Ľudia, ktorí reálne zažili komunizmus budú nenávratne preč a tak na spomienky ostaneme len my - generácia komunistických detí, ktoré si už nestihli uvedomiť v akom systéme vlastne žijú a ktoré majú len detsky pokrivené a zahmlené spomienky na ten stratený svet. Mojej generácii sa stihol komunizmus len tak ľahúčko dotknúť a potom nás nechal (chvalabohu) na pokoji. Na čo môžeme spomínať, keď v tom svete sme ešte nedokázali rozumieť tomu čo nás obklopovalo?
Asi budem musieť ostať pri tragikomických útržkoch spomienok. Na to ako mi otec strčil do ruky československú vlajku, vysadil ma na plecia a ja som mával o dušu aj keď mi liezli na nervy tie čudné prvomájové pesničky. Na prvú básničku, ktorú ma v škôlke naučili a začínala sa mojim vyznaním citov k Leninovi. Na preskakovanie a podliezanie bedničiek, ktoré nazývali spartakiádou. Na pesničky o práci na hudobnej výchove, ktorých text som si nevedel zapamätať. Na našu triednu nástenku, na ktorej bola loď ktorá sa mi veľmi páčila - volala sa Aurora. Na to ako nám neprestajne vykladali o nejakých dávnych revolúciach a mňa to nezaujímalo a vôbec som tomu nerozumel. Na moje červené trenírky a biele tielko. Na to ako som sa nevedel dočkať, kedy sa už stanem pionierom. Na to, ako nás pani učiteľky karhali za to, že sme ich stále volali súdružky a ony už súdružky neboli. A koniec koncov aj na to, ako začali dávať v telke stále nejaké prenosy kde bola kopa ľudí a niečo skandovali a ešte tam stále hral v tej zime na gitare taký malý chlapík s gitarou a mne to bolo všetko ľahostajné, pretože som práve viedol krvavú vojnu indiánov proti belochom.
Tak toto všetko budem rozprávať svojim deťom a svojim vnúčatám. Mojich pár spomienok na svet, ktorý už nie je a čím ďalej, tým viac sa mi zdá, akoby ani nikdy nebol.