cincinnatus-c

   A tak si počas jedného víkendu stihnete prečítať aj knižky dve, odporúčam napríklad tematicky príbuzné „Môj súkromný nepriateľ“ a „Catilinariu“. V oboch príbehoch ide o podobný motív – narušenie konvencií, nerešpektovanie prirodzených očakávaní v bežných spoločenských situáciách, nevychovanosť ústiaca do absurdity.

   V knihe „Môj súkromný nepriateľ“ čaká muž na letisku na svoje lietadlo, keď si k nemu prisadne neznámy človek a začne sa s ním zhovárať. Muž nemá na rozhovor náladu a tak sa snaží naznačiť druhému mužovi, že by uvítal, keby odišiel. Ten to však nereflektuje a pokračuje vo svojom monológu. Muž postupne prejde všetkými fázami konverzačných techník, ktorými chce vypudiť votrelca zo svojho súkromia, žiadna však nezaberá. A potom sa zrazu monológ začne prekvapujúco dotýkať mužovho súkromia a spočiatku banálna situácia sa mení na niečo hrozivé.

   V knihe „Catilinaria“ zohráva úlohu čakajúceho muža starší manželský pár na dôchodku, ktorý sa prisťahuje do domu na samote. Ich jediným priamym kontaktom s civilizáciou je sused, ktorý ich začne navštevovať. Každý deň na dve hodiny, vždy presne od štvrtej do šiestej. Nie sú to však úplne bežné návštevy, keďže sused porušuje takmer všetky pravidlá očakávané v takejto spoločenskej situácií. Slušní a kultivovaní susedia tak čelia absurdnej situácií s ktorou si nevedia poradiť. Záver knihy je opäť nečakaný.

   Obe knihy sú krátke, čítajú sa na jeden nádych a pri oboch vás prekvapí pointa. Obe však okrem iných vecí veľmi pekne ukazujú na krehkosť spoločenskej štruktúry, noriem a pravidiel. Na to, že hranica medzi všednou každodennosťou a stavom šoku je veľmi tenká a že spoločenský poriadok sa dokáže zrútiť ešte ľahšie ako tatranské stromy. A to, že kalamity a ich odstraňovanie sú ošemetná vec, to už dnes vieme takmer všetci.