cincinnatus-c

Nobelove ceny udeľované v rámci jednotlivých vedeckých disciplín sú všeobecne uznávané a rešpektované. Toto neplatí v dvoch prípadoch a to pri Nobelovej cene za literatúru a za mier. Pri literatúre to ešte ostáva v medziach normálnosti a napriek rôznym vplyvom a motívom bývajú laureátmi predsa len seriózni spisovatelia, ktorí si to ocenenia viac či menej zaslúžia. Pri Nobelovej cene za mier je to omnoho horšie.

 Najabsurdnejším oceneným je zrejme Jásir Arafat, ktorý sa zaslúžil o mier tým, že na istý čas prestal so svojimi teroristickými aktivitami. Potom sa k nim síce vrátil, ale to už mal svoju nobelovku čestne vystavenú niekde medzi granátmi a samopalmi. Aké jednoduché, stačí organizovať vraždenie, potom s tým na chvíľu prestať a môžete si rezervovať letenku do Švédska.

 Tohtoročným víťazom sa našťastie nestal žiadny vrah, ani diktátor. Len jeden pokrytec, ktorý si na klamstvách buduje politickú kariéru. Volá sa Al Gore. To je ten chlapík, ktorý nám rozpráva o blížiacej sa katastrofe a prosí nás aby sme žili ekologicky. Fajn, mohli by sme si vziať príklad od samotného mesiáša Ala. Jeho sídlo v Nashville však spotrebuje dvadsaťkrát viac elektriny a plynu ako priemerná americká domácnosť (dvadsať miestností, vyhrievaný bazén a podobné radosti). Skutočne ekologické. A aký druh dopravy ekologický Al uprednostňuje? Priamo ten najšetrnejší k životnému prostrediu a to svoje súkromné lietadlo (ktoré vyprodukuje v prepočte na cestujúceho desaťnásobne viac škodlivých plynov ako veľké dopravné lietadlo). Rozmýšľam nad tým ako sa dá efektívnejšie vypustiť do vzduchu viac škodlivín a napadajú ma už len vesmírne lode. Čo už je toto za pokrytectvo???

Pozrime sa aj na ďalšiu vlastnosť čerstvého nositeľa Nobelovej ceny za mier a to permanentné zavádzanie, klamanie a manipulovanie. A to priamo v oblasti, za ktorú dostal cenu – za jeho boj proti klimatickým zmenám. Veľmi pekne sú jednotlivé lži zhrnuté v jeho oskarovom filme „An Inconvenient Truth“. Na toto propagandistické dielko sa dá pozerať z dvoch základných hľadísk. Buď z hľadiska človeka, ktorý je skeptický ku katastrofickým scenárom globálneho zmien klímy alebo z hľadiska človeka, ktorý berie tieto varovania vážne a zároveň rešpektuje prevládajúce vedecké názory. Z prvého hľadiska je Alova nepohodlná pravda zmesou úplných klamstiev a výmyslov. Z hľadiska druhého ide o manipuláciu, ktorá mieša fakty a výmysly, pravdu, polopravdu a lož. V každom prípade je celkom jasné, že Al Gore je klamár. Okrem jednoduchého porovnania Alových „faktov“ s tvrdeniami vedcov, niečo naznačuje aj vyjadrenie súdu, ktorý zakázal premietanie Alovho filmu v britských školách bez toho, aby bol film doplnený sprievodným materiálom, ktorý by poukazoval na nevedecké a nepodložené tvrdenia vo filme.

Iste, Al Gore má právo hovoriť si čo chce a robiť si filmy aké chce. Dokonca má aj v istých medziach právo budovať si kariéru na lžiach a polopravdách. Je to v podstate bežná prax. Rozdiel je len v tom, že ostatní politici za to nedostávajú žiadne ocenenia a už tobôž nie Nobelovu cenu za mier.