Stalo sa to na jeseň v roku 2000 a nikto tieto udalosti príliš nekomentoval, nevyvolali takmer žiadny rozruch. V tom čase prišiel na návštevu Slovenska duchovný vodca Tibetu – Dalajláma. Tušil som, že jeho návšteva nevyvolá v konzervatívnej a kresťanskej krajine taký rozruch ako návšteva pápeža, ale to ticho a ignorácia zo strany politických špičiek ma šokovalo. Tým hanebným mlčaním sa postupne strápnil prezident Schuster, predseda vlády Dzurinda, vtedajší predseda parlamentu Migaš i minister zahraničných vecí Kukan. Došlo to dokonca tak ďaleko, že ministerstvo zahraničných vecí dalo pokyn na stiahnutie tibetskej vlajky z hotela Devín, v ktorom dalajláma býval. A to všetko kvôli prísnemu pohľadu Číny, ktorá je z Tibetu taká nervózna a s ktorou treba predsa udržiavať dobré vzťahy. Áno, je pravda, že v súčasnosti sa tejto novej veľmoci zbabelo podliezajú aj mocnejšie krajiny, ale tak hlboko v čínskom zadku je ponorený len málokto. A pritom práve my, malá a často v dejinách ponižovaná krajina by sme mali niečo vedieť o komunistických zvrátenostiach. Tibet je ponižovaný, mučený, znásilňovaný a devastovaný veľkou komunistckou diktatúrou. Zdá sa, že nám pamäť opäť neslúži alebo len tak ako obyčajne vymieňame naše svedomie a presvedčenie za misu šošovice.
10. marca krajiny po celom svete vyjadrujú solidaritu s okupovaným Tibetom vyvesením tibetských vlajok. V európskych krajinách je zvykom, že tieto vlajky vyvesujú radnice v jednotlivých mestách. Vo Francúzsku, Švajčiarsku, Českej republike a v mnohých ďalších krajinách, dokonca aj v Albánsku. Napriek každoročným protestom a nesúhlasu čínskych veľvyslancov a politikov. A ako sa k tejto akcii pridáva každý rok Slovensko? Nijako. Nastane jedno dlhé a trápne ticho. Čína sa na nás pozerá. Nie, nie sme na kolenách. Ryjeme držkou v zemi.Nie sme na kolenách. Ryjeme držkou v zemi.
30.03.2007 09:56:20
Tibet je ponižovaný, mučený, znásilňovaný a devastovaný veľkou komunistckou diktatúrou. Zdá sa, že nám pamäť opäť neslúži alebo len tak ako obyčajne vymieňame naše svedomie a presvedčenie za misu šošovice.
Pamätáte sa na najtrápnejší okamih Slovenska počas Dzurindovej vlády? Na pocit intenzívnej hanby za svoju krajinu? Vo mne tento pocit nevyvolalo nič, čo politické elity urobili, ale to, čo neurobili.
Komentáre
Máš pravdu
awwwwww...
hmmm
tak tak...