cincinnatus-c

   Videli ste už víťaznú fotografiu prestížnej súťaže World Press Photo 2006? Prezrite si ju, je úžasná. Nájdete ju napríklad na www.worldpressphoto.org. Jej autorom je Spencer Platt a záber bol urobený minulý rok po bombardovaní Bejrútu. Snímka ukazuje piatich mladých ľudí, ktorí sedia v luxusnom automobile a pozerajú na ruiny hlavného mesta Libanonu. Na ulici je rušno, je po bombardovaní, pomaly sa usádza  prach zničených domov. Ľudia na snímke majú v tvári apatický výraz, nikto sa neusmieva, nikto neplače, akoby si ešte nikto nestihol uvedomiť, čo sa to vlastne stalo.

   Keď som tú fotku videl prvý krát, zarazil ma predovšetkým ten úžasný kontrast. Vpredu nablýskané drahé auto s piatimi mladými štýlovými ľuďmi, ktorí vyzerajú akoby sa na tú fotku dostali akýmsi nedopatrením. Akoby boli práve na ceste na pláž niekde v Kalifornii a zrazu sa prepadli až do ruín Bejrútu. Hľadel som na tú fotografiu ešte niekoľko minút a objavoval som na nej stále nové veci. Pozrite sa na ňu bližšie. Ten záber je znepokojujúci. Keď si predstavíte obraz zbombardovaného mesta niekde na blízkom východe, očakávate, že uvidíte niečo celkom iné. Plačúce ženy zahalené v moslimských šatkách, rozhnevaných zarastených mužov v typickom arabskom odeve, špinu, skazu. Táto fotografia je iná. Ľudia na nej vyzerajú ako bohatí Európania. Slnečné okuliare, v rukách mobilné telefóny, modré džínsy, odhalené ramená a obtiahnuté tričká mladých Libanončaniek. A k tomu všetkému ten červený kabriolet. Je to tak trochu cynické a nemravné. Avšak práve vďaka tomu sa dokážem lepšie vcítiť do ich situácie. Pozerám sa na tých ľudí a dokážem si bez problémov predstaviť, že sa tá vojna odohrala niekde neďaleko, niekde takmer u nás.

   Tá fotografia je zázračná. Pozeráte na ňu niekoľko minút a zrazu sa na nej začnú zjavovať úplne nové veci. Roztrhané džínsy na pravom kolene vodiča, biely fľak na nablýskanej kapote auta, muž sediaci na motorke (áno, ani toho som si na začiatku nevšimol). Schválne, skúste spočítať koľko je na fotke ľudí. Jedenásť? Omyl, trinásť! Pozrite sa úplne hore, trochu napravo. Stoja tam v dyme dvaja ľudia, jeden z nich vyzerá ako dieťa.

   Táto fotografia vás núti premýšľať, šteklí vašu predstavivosť, rozčuľuje vás. Skrýva mnoho príbehov. Komu telefonuje ten muž vpravo? Nie sú tie ruiny jeho zničeným domom? Prečo si drží žena v aute vreckovku pri tvári? Plače alebo je to len kvôli dymu? A komu píše tá zamračená žena v strede? Alebo fotografuje mobilom svoje zničené mesto? Najprovokujúcejšou otázkou bola pre mňa tá, kam to všetci vlastne pozerajú. Všimnite si, takmer všetci sú obrátení smerom k fotografovi. Čo je za ním, to nevieme, nevidíme. Dlho som hľadel na ten záber, až som zrazu dostal na svoju otázku aspoň čiastočnú odpoveď. Pozorne sa pozrite na tú peknú blondínku sediacu pri vodičovi. A zahľaďte sa jej do očí.